Já skrze Tebe a Ty skrze mě

Keď ma kamarátka Mirka, nesmierne šikovná a talentovaná šperkárka tvoriaca nádherné šperky s dušou … www.souljewellery.cz požiadala, aby som jej namaľovala obraz, brala som to ako veľkú česť. Zároveň som bola dosť mimo z toho, že o obraz odo mňa má záujem umelkyňa. Tešila som sa aj bála, že zlyhám, že sa jej to nebude páčiť, že nevystihnem to čo chce. Predsa len umelcovo oko je umelcovo oko. Mirka mala jasnú predstavu a dala mi dosť podrobné zadanie. Jednou z vecí bolo, že obraz má byť červený. To som si teda vôbec nevedela predstaviť. Bola som si istá, že to bude divné, ale pustila sa do toho poslušne podľa zadania. Už som maľovala veľa obrazov na objednávku a takmer vždy to išlo ľahko a príjemne. Ale tu nie. Snažila som sa tak, aby som vyhovela „veľkej umelkyni“, ktorú som si postavila na piedestál, až mi to zviazalo obe ruky, zatemnilo mozog a všetka predstavivosť, kúzlo a radosť sa úplne vytratili. Pomaly som prichádzala na to, že takto sa tvoriť nedá, ale dorobila som to dokonca, tak ako sa patrí. Ten obraz nebol zlý, naopak, páčil sa mi, ale natrápila som sa ako mulica. A tak som dúfala, že sa aspoň Mirke bude páčiť a bude už po tom. A predstavte si toto. Jej sa nepáčil. S tým som sa ešte nikdy nestretla. Vždy keď som niekomu niečo namaľovala, bol nadšený. A viete čo? Chvála Bohu, že sa jej nepáčil. Vlastne sa mi uľavilo. Cenila som si jej úprimnosť. Nenasledovala sebaľútosť, ako by som bola čakala, ale veľké odhodlanie kráčať ďalej. Rozhodla som sa, využiť to čo najviac, aby som sa ako umelec posunula.

Naštartovalo to u mňa hlboký proces prerodu zo začínajúceho ustrašeného umelca, na tú, ktorá si viac verí, pozná svoj kreatívny proces, počúva a rešpektuje samú seba. To som vlastne nikdy nevedela a nielen pri maľovaní. A tak som začala odhaľovať kedy pri maľovaní inšpirácia prúdi a kúzlo tvorivého procesu sa deje s ľahkosťou a radosťou. Došlo mi, že túžim viac maľovať len tak sama pre seba, odvážne nasledovať svoje impulzy a nechávať sa unášať na krídlach predstavivosti do absolútneho neznáma. Naďalej rada maľujem pre niekoho na objednávku, ale jeho zadanie beriem skôr ako odrazový mostík k zázrakom. Nechávam sa ním inšpirovať a jemne viesť zvnútra, maľujem však slobodnejšie a bez obmedzení. Ono si tam vždy nejaké to obmedzenie vyrobím aj sama, však to poznáte, ale je toho oveľa menej. A každý má samozrejme právo povedať, že obraz nechce. Tak som sa s Mirkou dohodla, že jej obraz premaľujem a že to bude taký náš spoločný proces. Že na moje, aj jej, staré JA namaľujem niečo nové, svieže a slobodné. Trvalo niekoľko mesiacov kým sme sa k tomu dostali a upresnili zadanie, ktoré však už malo len pár slov. A ja som z neho cítila slobodu a radosť. A tu je výsledok. Červený obraz. Je však úplne inak červený ako bol ten pred tým. Nie je to červené utrpenie ale červená radosť. Keď som jej ho posielala, tajne som dúfala, že sa jej opäť nebude páčiť lebo som si ho chcela sebecky nechať. Ale nakoniec som bola šťastná prešťastná, keď mi napísala toto: „Zuzi…jsem dojatá…v tom obrázku je pro mě velká hloubka, něha, silný náboj, smutek tam taky je..máš pravdu…patří tam…jsem tam já skrz tebe a ty skrze mě…překrásný… říkám mu Ano, ten ke mě patří 😍“ a keď som jej ho odovzdala ešte toto:“ Je nádherný…živý…presne pro mě to co jsem chtěla cítit…velký bazální náboj…je toho tam hodně…velké kouzlo…pestrost…radost…jiskra…smutek… vědomí…velmi silný“.

Ďakujem Ti Mirka za dôveru, inšpiráciu a že som mohla s Tebou a Tvojim obrazom vyrásť.

A teraz sa už teším na krásny červený prsteň, ktorý už pre mňa Mirka varí vo svojej alchymistickej šperkárskej dielni.