Hlbinná imaginácia

Viac ako 10 rokov som hľadala odpovede a podporu v mnohých smeroch a metódach spirituálneho rozvoja. Veľmi mi pomohli, ale akoby vždy niečo chýbalo. Všetky mali jedno spoločné, nasledovali nejaké učenie, koncept  a napodobovanie cesty niekoho iného. A hoci som o tom vtedy ešte nevedela, hľadala som cestu k uzdraveniu a celistvosti, ktorá bude jedinečná a osobná. Život ma priviedol na stopu hlbokej múdrosti, ktorá je ukrytá v každom z nás a vyžaruje zo života samého. Na nádhernú a uzdravujúcu cestu k vlastnej celistvosti, kreativite a láskavému vzťahu k sebe a k svetu. Keď som pred viac ako 9 rokmi čítala knihu Soulcraft od Billa Plotkina uchvátila ma kapitola o Hlbinnej imaginácii (Deep Imagery) ako ceste k duši, meno jej autora amerického psychoterapeuta s indiánskymi koreňmi Eligia Stephena Gallegosa sa vrylo do mojej pamäte. Začala som po ňom a tejto krásnej vnútornej práci pátrať. Z úžasom som zistila, že občas navštevuje Prahu, kúpila si jeho knižku, začala navštevovať jeho workshopy a neskôr aj výcvik pod vedením jeho žiačky Raffaelly Mayany Romieri, ktorý som nedávno ukončila.

Steve Gallegos priniesol túto prácu svetu pred viac ako 30 rokmi. V tom čase prešiel hlbokým spirituálnym zážitkom. Hovorí o ňom ako o veľkom dare, ktorý odštartoval premenu jeho života, jeho bytosti, jeho prítomnosti v živote a premenu myslenia. Týmto darom bola práca s hlbinnou imagináciou prostredníctvom jeho silových čakrových zvierat. Svoje prežitky a poznatky nádherne a autenticky opisuje vo svojich knihách, z ktorých boli 3 preložené aj do češtiny a vydané vo vydavateľstve Maitrea: Osobní totem, Zvířata čtyř oken (Integrace myšlení, smyslového vnímaní, cítení a imaginace) a Do celistvosti.

O hlbinnej imaginácii hovorí, že je najstaršou dimenziou nás samých a nášho vedomia a zároveň najtajomnejšou a najvzdialenejšou od toho, kým si myslíme, že sme. Zvykne byť označovaná aj ako archetypálna imaginácia alebo kolektívne nevedomie. Táto predstavivosť vyvstáva spontánne, pokiaľ jej dáme priestor. Je odlišná od vedenej imaginácie alebo vopred pripravenej imaginácie, ktoré je možné vytvoriť na požiadanie. Vyžaduje ochotu objavovať svet, ktorý nám bol doposiaľ neznámy. Spája nás s múdrosťou nášho tela, múdrosťou našich buniek a našich predkov už od počiatku života samého.

Hlavnými témami tejto práce sú emocionálne zranenia a ich liečenie smerom k celistvosti. Je to nádherná cesta  dozrievania a dorastania do toho kým naozaj sme, cesta podporujúca zdravie, rast, kreativitu a autentický prejav. Je to spôsob, ktorý je nezávislý na teórii niekoho iného, kým sme alebo akí by sme mali byť. Vždy sa koncentruje okolo toho, kto so zvieratami pracuje. Rešpektuje jeho tempo a sleduje to s čím ten človek potrebuje pracovať, aby prešiel liečením zranení, o ktorých zvyčajne ani vôbec nevedel.

Úzka chodbička

Ako deťom nám často vraveli čo smieme a nesmieme, čo vieme a nevieme. Čo je správne a čo nie, akí by sme mali byť a akí v žiadnom prípade nie. Hovorili nám, že nás  je „priveľa“  alebo že nič z nás nebude. Hlavným zámerom vzdelávania bolo vychovať z nás identické kópie. Boli sme neustále hodnotení, porovnávaní, posudzovaní a známkovaní. Je veľmi ťažké v takomto prostredí objaviť a prejaviť svoju vlastnú kreativitu. Vnímať samého seba ako jedinečnú tvorivú bytosť, na ktorej záleží a ktorá môže v bezpečí prinášať svetu to, čím je obdarená. Boli sme vychovaní nasledovať nejaké koncepty a vnucovali nám rôzne vzorce a len málokedy sme boli podporovaní vo vlastnom objavovaní. Naučili sme sa nedôverovať svojej energii, svojim vlastným pocitom a schopnostiam. A potom keď vyrastieme postupne zistíme akú úzku chodbičku máme na život.

Nemôžeme dosiahnuť našu celistvosť napodobovaním cesty niekoho iného. Tú jedinečnú púť do svojho stredu musíme absolvovať sami s rešpektom k našim rozdielom a našej kreatívnej jedinečnosti. A hlbinná imaginácia, ktorá poskytuje vnútorné poznanie všetkého, čo existuje, nám túto možnosť otvára. Je pre každého jedinečná, tak ako jeho bytosť a jeho vnútorný svet.

Zvieratá vedia

Keď zavrieme oči a obrátime pozornosť do nášho vnútra, otvárame dvere do neznámej a divokej krajiny našej predstavivosti. Na cestu si vždy pozývame nášho vnútorného sprievodcu. Väčšine ľuďom sa spontánne objavujú zvieratá, ale mnohí iní sa stretávajú aj s náboženskými a historickými postavami, prírodnými udalosťami a objektami, geometrickými tvarmi, vecami či farbami a niekedy prídu len emócie.

Tento sprievodca je bránou k nepoznaným alebo častokrát zatracovaným stránkam nás samých, života alebo zraneniam, ktoré sme pripravení uzdraviť. Náš vnútorný sprievodca vie čo je potrebné otvoriť, ako k tomu pristúpiť, ako liečiť naše zranené časti spôsobom a tempom aké je pre každého z nás zdravé a vhodné. Vonkajší sprievodca to nemusí vedieť a väčšinou ani nevie. Jeho úlohou je držať priestor pre toho kto cestuje, aby sa dostal do kontaktu so svojím svetom hlbinnej imaginácie. Podporuje ho, aby vstupoval do úprimného vzťahu so zvieratami. A to čo sa má stať príde od zvierat. Je to najhlbší spôsob vedenia aký máme ako ľudské bytosti k dispozícii. Má ho každý z nás a je súčasťou každého z nás.

Môžeme cestovať do jednotlivých energetických centier, do telesných polarít, do snov, do chorôb alebo životných situácií a s pomocou vnútorných sprievodcov uvoľniť traumatickú energiu v tele, orgáne či v nejakej oblasti nášho života. Môžeme sa však so zvieratami aj radiť, navštevovať našu minulosť, budúcnosť, naše vnútorné dieťa alebo nájsť si sprievodcu pre nejaké životné obdobie. To však je možné až po dlhšom čase práce s nimi a získaní si dôvery.

”Spôsob, akým sa naše zvieratá chovajú ma často veľmi dojíma. Zdá sa, že poznajú naše vnútorné podmienky a že majú prístup k informáciám, ktoré ani ja ani moji klienti nepoznajú. Vedia presne akým tempom sa liečenie má diať. Jednajú veľmi jemne a znalo. Naviac majú zmysel pre humor. Sú to tí najchytrejší a najschopnejší terapeuti, ktorých som kedy stretol.” Steve Gallegos

Základnými kameňmi tejto práce sú opatrnosť a hlboký rešpekt a aj keď sa to nezdá, práve preto je veľmi účinná. Umožňuje osobný rozvoj smerom k nezávislosti. Otvára nám cestu k vnútornej múdrosti, ktorá nepodlieha názorom a radám druhých ľudí. Živosť v nás, s ktorou pracuje metóda hlbinnej imaginácie sa chce slobodne prejaviť a žiadne rady nepotrebuje, pretože sama vie veľmi dobre, čo je potrebné, aby sa dialo!

Osobný totem

Hlbinná imaginácia nám postupne umožní získať späť svoju celistvosť po akej sme vždy túžili. Znamená to, že potrebujeme naše vedomie rozšíriť do takej miery, aby sme mohli obsiahnuť veľké množstvo rozmanitých energií, ktorými v skutočnosti sme. Všetky protiklady, zmätky, konflikty, bolesti, radosti a nerozvinuté kvality, ktoré sú našou súčasťou. Potrebujeme však stred, okolo ktorého to všetko môžeme skoncentrovať. Týmto stredom je náš Osobný totem – spoločenstvo našich silových zvierat, ktoré žijú v našich čakrách a sú nositeľmi životnej energie v nich. Postupné zoznamovanie sa a nadviazanie vzťahu s nimi Steve Gallegos nazval Proces osobného totemu (Personal Totem Pole Process®). Keď vyzveme zviera, aby sa vynorilo z nejakej čakry, tak jeho stav a súvislosti jeho existencie  znázorňujú stav energie v tomto energetickom centre. Keď je napríklad energia nevyvinutá, môže byť zviera novonarodené alebo mladé, pokiaľ je energia zablokovaná alebo obmedzená, zviera sa objaví v klietke alebo môže byť spútané. Keď je energia potlačovaná, zviera môže byť pochované. Keď neplynie môže byť napríklad mŕtve a ak je energia zranené objaví sa zranené zviera. Iné naopak prekypujú zdravím, vitalitou a energiou. Keď tieto zvieratá navštívime, oni nám sami povedia čo potrebujú a ukážu cestu k uzdraveniu a posilneniu. Po ukončení tohto procesu s každým zvieraťom sme pripravení na stretnutie Rady všetkých našich čakrových zvierat. Ich súlad a vzájomné vzťahy tvoria jadro našej celistvosti. Keď sa zvieratá stretnú prvýkrát zvyčajne sa nepoznajú. Potom čo sa zoznámia a nájdu si vzájomný vzťah začínajú spoločne pracovať na našom vnútornom liečení a raste a to tak, že si vzájomne pomáhajú.

Život so zvieratami

Práca s hlbinnou imagináciou navždy zmenila môj život, naštartovala u mňa hlbokú a udivujúcu cestu liečenia a dozrievania, ktorá stále pokračuje. Keď som začala takmer nič som necítila, bola som v mnohých oblastiach života zmrznutá a paralyzovaná. Postupne som sa odovzdávala láskavému vedeniu a liečeniu mojich zvierat. S ich pomocou som odkrývala a stále odkrývam zakázané, nechcené a uzamknuté miesta, ktoré som počas života hlboko uzavrela vo svojom vnútri a stratila s nimi spojenie. Môj vnútorný aj vonkajší život sa úplne zmenil. Cítim sa oveľa pokojnejšia a uvoľnenejšia vo svojom tele, spojená so svojim stredom a tým, čo je pre mňa dobré. Viem sa za seba lepšie postaviť. Strach, mrznutie a paralýza väčšinou vymizli a nahradili ich láska, živosť a naplnenie. Zvieratám vďačím za neustálu podporu môjho výtvarného talentu, uzdravenie môjho vnútorného umelca a nekonečnú inšpiráciu pre moje obrazy.

Nádej

Imaginácia je našou najstaršou žijúcou dimenziou. Bohužiaľ naša kultúra jej význam prehliada. Pre mnohých je táto schopnosť úplne neznáma, hoci sme imagináciou ako deti boli obdarení všetci. Komunikovali so zvieratkami, drakmi, vílami, trpaslíkmi a mnohými inými bytosťami. Možno sme príliš veľkú časť života strávili myslením alebo nám ako deťom povedali, že predstavivosť je zlá. Tak sme spojenie s ňou úplne stratili. Našťastie máme možnosť tento dar v nás znovuobjaviť a obohatiť svoj život o neuveriteľne krásnu a živú dimenziu, o potlačený spôsob poznávania sveta a života.

Steve Gallegos túto prácu rozvíja celý svoj život, mnoho rokov viedol výcviky pre terapeutov a dnes vo svojich 84 rokoch stále vedie workshopy na rôznych miestach sveta vrátane Slovenska. Pohľad do jeho nesmierne živých, radostných a láskyplných očí ma napĺňa nádejou, že hlbinná imaginácia je ozajstnou cestou k duši a celistvosti, k zdraviu, k láske, hlbokej radosti, vitalite a osobnej prosperite. Verím, že len celiství a uzdravení ľudia, ktorí sú naozaj šťastní vytvárajú krásne vzťahy a zdravý svet, ktorý bude ďalej rozkvitať.

S láskou ďakujem svojim učiteľom Stevovi Gallegosovi a Raffaelle Mayane Romieri.

článok pre časopis Balans (január 2019)