Iveta Dančejová
Môj talent pre maľovanie nebol taký ako sa očakávalo a svoje tvorenie som po základnej škole uzavrela na dlhé roky do zásuvky "Možno niekedy". Prvé neohrabané pokusy prekonať blok prišli asi v 37 rokoch. Skúšala som kresliť ceruzkou a farbičkami. Neskôr po niekoľkoročnej pauze som našla záľubu v maľovaní mandál a skúsila som vymeniť farbičky za štetec a papier za malé plátno. Bezpečný kruh mandál som neprekročila lebo veď to neviem. Z času na čas som sa pohrávala s myšlienkou prihlásiť sa do kurzu maľovania, ale hanbila som sa, že už mám "svoje" roky. Štetce a akrylové farby skončili v krabici spolu s plátnami a ďalšie štyri roky som sa nevedela rozhýbať. Starší syn ma poprosil, aby som mu miesto vianočného darčeka namaľovala obraz. Ja? Čože? Ako? Čo? Ja to neviem.... Jeho slová "Nechám to na teba a nemusí to byť hneď" sa mi vracali ako ozvena. Prešli Vianoce aj Nový Rok a zrazu na mňa vyskočila upútavka na online kurz Maľujeme krásu. Prihlásila som sa bez váhania. Vo vnútri som cítila, že toto môže byť ten správny kľúč na otvorenie zásuvky "Možno niekedy"...
1. Prebudenie
Je ráno, rozospatým pohľadom pozriem na rozmalovaný obraz a s radosťou zisťujem, že je presne taký aký bol večer. Krivé čiary ostali krivé a neohrabané ťahy štetcom tiež nikto neopravil. S úľavou si vydýchnem a usmievam sa. Sedím pred svojím prvým obrazom a vo farebnej spleti čiar, značiek a škvŕn hľadám "tvár, zviera, náznak niečoho"...
Mám sa naučiť púšťať veci aj pocity, ktoré už nepotrebujem. Urobím ťah štetcom a tmavá farba zrazu rozdelí obraz na dva svety. Kým zaschne vrstva tmavej farby odchádzam a napĺňa ma starý pocit sklamania a strachu, že som to zasa pokazila. Až ďalšie ráno nájdem odvahu pokračovať. Stojím pred obrazom a cítim ako sa mi rozbúchalo srdce. Z obrazu vystupuje krásná bytosť, ktorá mi s láskou dodáva odvahu vytiahnuť na svetlo staré tiene a strachy, prekonať staré bloky a prebúdza vo mne detské nadšenie a radosť z tvorenia. Cesta ku mne sa začína....
2. Pod ochranou
Teraz to už pôjde s ľahkosťou veď to je "už" môj štvrtý obraz po kurze Maľujeme krásu. Veselo pridávam vrstvy a farby a teším sa z procesu. Hlava levice a leva vykukujú a ja túto výzvu prijímam, hoci som levov nikdy nemaľovala. Zrazu sa ku nim pridá aj malé levíča. Už len dokončím detaily a obraz bude hotový...ale nebol. Proces pochopenia začal až teraz. To malé namosúrené levíča som ja, puberťačka nahnevaná na celý svet lebo zo dňa na deň prišla o otca a pár rokov na to aj o mamu. Pocity a spomienky v sebe uzavrieme, len nech nás už nikto a nič nezraní. Naše racio nám hovorí, že život je taký, raz dáva raz berie. Iní sú na tom oveľa horšie. Čas všetko zahojí. Pozeraj sa dopredu a teš sa z toho čo je tu a teraz! Otec a mama v podobe levov ma však nenechali len tak a previedli ma hlbokým procesom prijatia, odpustenia, pochopenia a lásky. Maľovanie tohto obrazu bolo ako cestovanie v čase, ale okrem sĺz prinieslo aj zmierenie a pocit, že som stále pod ich ochranou. Ďakujem.
